Reumatoidná artritída významne znižuje kvalitu života a je spojená s vyššou úmrtnosťou, hlavne v dôsledku predčasného rozvoja aterosklerózy (kôrnatenie ciev). Reumatoidnou artritídou trpí priemerne jeden človek zo sto. Ochorenie môže vzniknúť v akomkoľvek veku, obvykle sa príznaky objavujú medzi 40. a 60. rokom. Ženy sú postihnuté asi trikrát častejšie ako muži.1
Príčina ochorenia nie je známa, ale pri jej vzniku zohráva dôležitú úlohu vrodená náchylnosť pre vznik choroby a niektoré faktory vonkajšieho prostredia, ako sú infekčné choroby, a ak existuje zodpovedajúci dedičný sklon k ochoreniu, aj fajčenie.
Zdá sa, že reumatoidná artritída je u pacientov, ktorí fajčia, závažnejšia ako u nefajčiarov. Vďaka najnovším vedeckým poznatkom poznáme chorobné procesy, ktoré v postihnutých tkanivách prebiehajú. Prvotná je aktivácia buniek imunitného systému, ktorá spúšťa produkciu cytokínov, čo sú molekuly, které prenášajú dôležité informácie medzi bunkami a sú významné pri zápale. Tieto cytokíny aktivujú ostatné bunky imunitného systému a bunky v tkanivách, ktoré podporujú zápalový proces a tým sa podieľajú na poškodzovaní tkanív.2,5
Začiatočné príznaky môžu byť kĺbové alebo systémové, ktoré súvisia s celkovým stavom organizmu. Medzi kĺbové príznaky sa zaraďuje predovšetkým bolesť kĺbov. Býva rôznej intenzity a výrazne horšia ráno. Pri včasnej reumatoidnej artritíde sú najčastejšie postihnuté kĺby ruky. Veľké kĺby sú spravidla postihnuté až po malých kĺboch. Niekedy sa však reumatoidná artritída naopak začína na veľkých kĺboch (napr. u starších ľudí). Postihnutie kĺbov býva spravidla symetrické, čiže tie isté kĺby sú postihnuté na oboch stranách tela.
Druhým dôležitým príznakom je ranná stuhnutosť. Spôsobuje ju opuch v zápalovom tkanive počas spánku. Niekedy môže predchádzať i vznik kĺbovej bolesti. Trvá spravidla dlhšie ako 1 hodinu, čím sa líši od stuhnutosti pri osteoartróze, ktorá býva krátkodobá. Charakteristickým znakom je tiež znížená sila uchopenia v rukách.
Výsledkom je, že pacienti hlásia čoraz väčšie ťažkosti a bolesť pri každodenných činnostiach: odskrutkovanie zaváraninových pohárov, držanie šálky kávy sú čoraz ťažšie a sú spojené so silnými bolesťami.
Medzi príznaky, ktoré sa týkajú celého organizmu, sa zaraďuje celkový pocit ochorenia, únava, slabosť, zvýšená teplota, úbytok hmotnosti, poruchy spánku. Pacienti mávajú niekedy aj príznaky úzkosti a depresie. Systémové príznaky môžu predchádzať kĺbovým príznakom, vyskytovať sa súčasne s nimi alebo nastúpiť po nich.3
Reumatoidná artritída je zatiaľ v princípe nevyliečiteľné ochorenie. Cieľom liečby je dosiahnutie zmiernenia až vymiznutia príznakov choroby, alebo aspoň stavu nízkej klinickej aktivity, a s tým spojené zabránenie ďalším komplikáciám ochorenia alebo ich spomalenie.
Liečba by mala byť individuálna s prihliadnutím na aktivitu ochorenia, rozsah poškodení a pridružené choroby u daného pacienta. Súčasným trendom je začať s liečbou čo najskôr a snažiť sa o čo najviac cielenú liečbu.
Liečbu reumatoidnej artritídy by mal vždy riadiť lekár špecialista – reumatológ. Najdôležitejšiu rolu hrá medikamentózna liečba (liečba liečebnými prípravkami). V súčasnosti sa uplatňuje stratégia založená na posudzovaní aktivity ochorenia v pravidelných časových intervaloch (väčšinou po 3 mesiacoch) a s tým spojená úprava terapie podľa potreby. Nesteroidné antireumatiká (látky s protizápalovými účinkami) slúžia iba na zmiernenie príznakov.
Základom liečby reumatoidnej artritídy sú tzv. chorobu modifikujúce lieky, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia a spomaľujú postup ochorenia.
Pri zlyhaní základných chorobu modifikujúcich liekov sa používa biologická liečba, ktorá je presne cielená na určité zložky imunitného systému zúčastňujúcich sa na udržiavaní chronického zápalu. Biologické lieky (tzv. biologiká) obsahujú účinné látky- liečivá z biologického zdroja, ako sú živé bunky.
Súčasťou liečby reumatoidnej artritídy je aj fyzioterapia, kúpeľná liečba, poradenstvo v oblasti zdravého životného štýlu, výživy a podporná liečba psychológom. Pri poškodení kĺbov a väzov môže byť nutné aj operačné riešenie.1,4
Referencie:
Revmatoidní artritida:
Reumatoidná artritída - NÚRCH: http://www.nurch.sk/pre-pacientov/spektrum-diagnoz/
ROVENSKÝ, Jozef. Reumatoidná artritída - klinický obraz, diagnostika a liečba: Rheumatoid arthritis - clinical picture, diagnostics and treatment. Via practica: moderný časopis pre lekárov prvého kontaktu. Bratislava: SOLEN, 2008, 5(1), 6 a 8 a 10 a 12-13. ISSN 1336-4790.
Suchý, D. (2007). Algoritmus léčby revmatoidní artritidy. Interní Med., 9(7), 358-361.
Xu, Bei, and Jin Lin. “Characteristics and risk factors of rheumatoid arthritis in the United States: an NHANES analysis.” PeerJ vol. 5 e4035. 24 Nov. 2017, doi:10.7717/peerj.4035
Deutsche Gesellschaft für Rheumatologie (DGRh): „Was ist eine Rheumatoide Arthritis? “http://mb.dgrh.de/rheumatoidearthritis.html
M-SK-00000676